Cubic Fun 3D puzzle Katedrála svätého Víta 193 dielikov

15,57 €

13,62 €

-12%
ROBÍ RADOSŤ UŽ 229 DEŤOM
Dostupnosť

POZOR, POSLEDNÝ KUS!

Značka
Kód výrobcu
CBF 17C231

vrácení zboží  60 dní na vrátenie tovaru

Jedna z najkrajších slovenských pamiatok teraz tiež ako 3D puzzle! 3D puzzle - stavebnice od CubicFun vyrobená zo špeciálneho materiálu - asi 3 mm hrubé peny potiahnuté laminovaným potlačeným papierom.

Zostavovanie 3D puzzle Cubicfun je zábavou pre celú rodinu. Hotové modely môžu byť zberateľským a dekoratívnym doplnkom bytu alebo detskej izby. Dieliky sa k sebe zostavujú pomocou návodu bez použitia lepidla a nožníc - predražené dieliky iba jednoducho vylomíte z archu.

  • Obtiažnosť: 5 z 6
  • Orientačné čas na zostavenie: 150 - 180 minút
  • Rozmer zostaveného puzzle: 39 x 20 x 29 cm

CubicFun Puzzle 3D Katedrála svätého Víta 193 dielikov 39 x 20 x 29 cm

Katedrála svätého Víta alebo len katedrála svätého Víta či Svätovítskej katedrály podľa pôvodného zasvätenia, je najvýznamnejšou český katolícky kostol a dominanta Pražského hradu. Južná veža katedrály je s výškou 96,6 m tretí najvyššou kostolnou vežou v Česku.

Už od desiateho storočia je svätovítskej kostol sídelným kostolom biskupa pražskej diecézy, roku 1344 povýšené na arcidiecéze. Pri tejto príležitosti bola zahájená stavba trojloďový gotickej katedrály s tromi vežami, prerušená však husitskými vojnami. Cez snahy o dostavbu a čiastkové doplnky (vrchol južnej veže) došlo k dostavbe západnej časti s loďou a dvojvežovým priečelím až po päťsto rokoch, od roku 1873 a slávnostne bola dokončená roku 1929 k vtedy predpokladanému tisícročnému výročia úmrtia svätého Václava, zakladateľa kostola. Súčasťou katedrály je celý rad významných umeleckých pamiatok z rôznych stáročia vrátane obdobia dostavby, k najvýznamnejším patrí diela z obdobia gotickej výstavby katedrály (napr. Kaplnka sv. Václava, mozaika Posledného súdu a portréty na triforiu).

Prvý kostol stojaci na mieste katedrály založil knieža Václav asi v roku 929. Po kostoloch Panny Márie a sv. Jiří tretí pražský kostol bol umiestnený na vyvýšené miesto akropoly pražského hradiska a bol zasvätený sv. Vítovi, talianskemu svätci, ktorého ostatok (paži) získal knieža Václav od saského vojvodu, východofranského kráľa Henricha I. Ptáčníka. Mal podobu rozmerné rotundy, pôvodne zrejme len s jednou apsidou.

Nedlho po smrti zakladateľa boli jeho pozostatky uložené v kostole a tým fakticky začatý kult sv. Václava. K potvrdeniu postavenie hlavného kostola kniežatstvo došlo roku 973, kedy sa stal sídelným kostolom novozriadeného pražského biskupstva. Po výprave Břetislava I. do Hniezdna roku 1038 do rotundy pribudli ukoristené ostatky sv. Vojtecha, druhého pražského biskupa. Tým bola doplnená trojica svätcov, ktorým je od tej doby chrám zasvätený.

Pôvodný predrománsky rotunda, doplnená o južné a severné apsidu zrejme kvôli uloženie ostatkov sv. Václava a Vojtecha, bola kvôli nevyhovujúcim rozmerom po roku 1061 zbúraná a nahradená bazilikou. Malé fragmenty sú však uchované pod kaplnkou sv. Václava, ktorá zachováva pôvodné umiestnenie Václavova hrobu.

Bazilika

Stĺpy z baziliky v Lapidáriu

Břetislavův syn a nástupca knieža Spytihněv II. dal namiesto priestorovo nedostačujúce rotundy vybudovať oveľa väčšiu a reprezentatívnejší románsku baziliku sv. Víta, Vojtecha a Panny Márie. Podľa kronikára Kozmu bola stavba začala na sviatok sv. Václava roku 1060. Na mieste rotundy začala v roku 1060 rásť trojloďová bazilika s dvoma vežami as ňou aj nová dominanta Pražského hradu. Rešpektovala kláštor Kostola pražského (ten bol vlastne pristavaný k jej severnej strane), svätovítskej kapitulu aj biskupský palác. Bola vlastne akúsi obrovskú nadstavbou nad svätými hroby. Krátko po začatí stavby knieža Spytihněv II. zomrel. V budovaní pokračoval Spytihněvův brat, knieža Vratislav II., Ktorý sa stal prvým českým kráľom. On sám vytýčil pôdorys a dispozície stavby. Bazilika mala pôdorys v tvare kríža, na dĺžku merala sedemdesiat metrov, hrubé múry a piliere členili temný priestor do troch lodí. Od čias baziliky sa dodržiavala unikátny tradície: "Ak bol v jej centre pochovaný panovník svätý Václav, nech sú českí králi aj nabudúce tu nielen korunovaní, ale tiež pochovávaní!" Po požiari, ktorý už hotové dielo postihol roku 1091, bola definitívne dokončená v roku 1096. K roku 1074 je pri kostole spomínaná krypta sv. Kozmu a Damiána. Trojloďová bazilika s dvojicou apsidálne zakončených chórov (východným a západným), priečnou loďou na západnom konci a dvojicou veží mala podstatne monumentálnejšie rozmery než predchádzajúci kostol - dĺžku 70 ma šírku 35 m. Jej pôdorys je dobre doložený; v podzemí južnej časti dnešnej katedrály sa dochovali bohato zdobené stĺpy západnej i východnej krypty, fragmenty muriva, dlažby a nosných stĺpov.

stavba katedrály

Záver katedrály (Matej z Arrasu, 1344-1349)

Hlavné priečelie s rozetou (Josef Kranner, Josef Mocker a Kamil Hilbert, 1873-1929)

Dňa 30. apríla 1344 bola Praha povýšená na arcibiskupstvo a vyňatá z poslušnosti arcibiskupa mainzského. Za šesť dní nato bolo pápežskú bulou udelené pražskému arcibiskupovi Arnošt z Pardubíc právo korunovať českého kráľa. Dňa 21. novembra 1344 Ján Luxemburský položil základný kameň katedrály sv. Víta v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo, Prítomní boli kráľovskí synovia Karol IV. a Jan Jindřich a Arnošt z Pardubíc. Arnošt mal cez ramená arcibiskupské pálium. Slávnosti sa zúčastnilo veľké množstvo prelátov a urodzených pánov, pričom zbor spieval Te Deum (teba Bože chválime). Hlavným architektom bol Matyáš z Arrasu, ktorému už bolo 55 rokov. Stavbu začal východnom presbytériom, aby sa čo najskôr mohli slúžiť omše. V chóre v tvare podkovy vybudoval osem kaplnkou so zhodným pôdorysom, ktorým zodpovedajú lichoběžná poľa ochodze. Klenby rastú na drobných hlavičkách hruškovitých příporek, celok je triezvy a prostý. Buduje záver chóre s arkádami až po Trifórium. Stavia východná časť dlhého chóre s jednou kaplnkou na severnej a dvoma na južnej strane. Na juhu zahajuje stavbu vrátane obvodového muriva kaplnka svätého Kríža, ktorá bola spočiatku umiestnená samostatne mimo rozostavanú časť katedrály, na severe začína sakristii. Roku 1352, vo svojich šesťdesiatich dvoch rokoch Matej z Arrasu zomrel. Od roku 1356 prevzal vedenie stavby Peter Parler, narodený v Švábsko Gmündu. Do Prahy prišiel veľmi mladý, asi 23-ročný, najskôr z Kolína nad Rýnom a musel za sebou mať podporu a skúsenosti staviteľské rodiny, aby mu bola zverená stavba takých rozmerov. Parléř pochádzal z významného staviteľského rodu. V katedrále sv. Víta použil vtedy neobvyklú sieťovou rebrovou klenbu tzv. Parléřovského typu, ktorá je vlastne klenbou valenú s výrezmi na okná s krásnym zdobením, vtedy ešte nosných rebier.

Nedostavaná katedrála od západu za korunovácie v roku 1836

Sv. Vít je trojlodná katedrála s priečnou loďou, triforiem a vencom kaplniek. Najvýznamnejšou z nich je kaplnka sv. Václava, postavená nad jeho hrobom. Túto takmer kubickú miestnosť Parléř zaklenuli dovtedy neznámu klenbou hviezdicového vzoru, ktorej podpory sa oproti tradičným klenbám presunuli z rohov miestnosti do tretín stien. Svatováclavská kaplnka bola vysvätená 1367 a do roku 1373 vyzdobená. Vedľa kaplnka svätého Václava vznikla do roku 1368 južnej predsieň a v jej poschodí korunná komora, kde sú uložené české kráľovské korunovačné klenoty. Parléř potom založil veľkú čiže zvonovou veža, ktorú jeho nástupcovi doviedli až do výšky 55 metrov. Chór bol zaklenutý a dokončený roku 1385. Po smrti Karola IV. Parléř ešte pokračoval v diele, ale dvadsať rokov po cisárovi zomrel aj on. Záujem nasledovníkov potom opadol. Parler synovia zatĺkol staveniska stenou z dosák a fragment chrámu uzavreli múrov. Katedrála tak zostala pre ďalších päťsto rokov torzom. Za panovania kráľa Vladislava II. Jagellonskéhobyla postavená neskoro gotická kráľovská oratórium, ktorej autorstvo sa pripisuje architektovi Benediktovi Ried (Rejta) a prevedenie Hansi Spiess. Prepája katedrálu sa Starým kráľovským palácom. Po veľkom požiari Hradu a Malej Strany v roku 1541, ktorý zničil mnoho stavieb, bola počas nasledujúcich opráv v rokoch 1556-1561 postavená západnej Wohlmutova kruchta, uzatvárajúci nedostavenia katedrálu. Z roku 1770 pochádza medená barokový helmice veže, kde sú tiež zavesené zvony.

novogotická dostavba

Podobizne staviteľov K. Hilberta a J. Mockrát na fasáde hlavného priečelia

Katedrála sv. Víta od severozápadu

Západná časť lode a priečelia s dvoma osmdesátimetrovými vežami bola pristavaná v rokoch 1873-1929 podľa projektu Jozefa Krannera a Jozefa Mockera. Po jeho smrti (1899) prevzal vedenie Kamil Hilbert. V septembri 1929, za účasti prezidenta Masaryka a arcibiskupa Františka Kordače (ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóre dómu na strane južnej), bola dokončená dostavba katedrály pri príležitosti tisíceho výročia zavraždenia svätého Václava. Mimo bohoslužby slúži chrám ako pokladnica slovenských korunovačných klenotov, mauzóleum českých kráľov a galérie sochárskych a maliarskych portrétov. Na výzdobe západnej časti katedrály sa podieľala rad významných umelcov - František Kysela, Max Švabinský, Alfons Mucha, Karel Svolinský, Otakar Španiel, Vojtěch Sucharda a ďalšie. Na novogotickej dostavbe chrámu sa ako vyučený kamenár podieľal aj Antonín Zápotocký. [7] V rokoch 1934 až 1935 upravil hrobku českých kráľov architekt Kamil Roškot, na erboch spolupracoval sochár Ladislav Kofránek. V 50. rokoch bola opravená južná predsieň s novými vrátami a zádverím podľa návrhu architekta Jána Sokola.

Po roku 1989

Dekrétom kardinála Vlka z 23. apríla 1997, k tisícročnému výročiu smrti sv. Vojtecha, bola katedrála zasvätená svätým Vítová, Václavovia Vojtechovi, lebo toto zasvätenie dostala už predchádzajúce románska bazilika Spytihněva II. od biskupa Gebhart v roku 1074. V decembri 2011 sa v katedrále konal štátny pohreb Václava Havla, prvé od roku 1875 (12. augusta 1992 sa tu konalo posledná rozlúčka a pochovanie Františka kardinála Tomáška).

Súdne spory o vlastníctvo katedrály

Katedrálu do roku 1954 spravovala cirkev, potom vtedajšia komunistická vláda vládnym nariadením určila "československý ľud" za vlastníka a Kancelária prezidenta republiky za správcu celého areálu Pražského hradu, vrátane katedrály. Po nežnej revolúcii sa rozhorel spor o vlastníctve katedrály. V roku 1992 podala viaceré organizácie zriaďovaných cirkví žalobu na určenie vlastníctva katedrály. Po štrnástich rokoch, 16. júna 2006, po odvolaní na strane cirkvi i štátu súd rozhodol, že vládne nariadenie z roku 1954 nezmenilo vlastníctva katedrály, a že teda patrí tomu istému vlastníkovi ako pred rokom 1954, konkrétne Metropolitnej kapitule u sv. Víta.

Rozsudok sa stretol s nesúhlasom radu občanov, ktorí považujú katedrálu za štátny symbol, ktorý by mal byť v rukách štátu. Rad ďalších občanov naopak rozsudok víta s tým, že katedrála ako sídelné kostol arcibiskupa má z povahy veci patriť Cirkvi. Miloslav kardinál Vlk prvé rozhodnutie súdu 26. októbra 2005 v prospech cirkvi, proti ktorému sa stať odvolal, privítal a vyhlásil, že štát povinnosti, ktoré získal s katedrálou, neplnil dobre. 5. septembra Správa Pražského hradu odovzdala katedrálu Metropolitnej kapitule u svätého Víta, pod ktorú od 6. septembra 2006 spadá.

Dňa 16. februára 2007 však zrušil Najvyšší súd rozsudok Mestského súdu v Prahe, ktorý rozhodol, že katedrála svätého Víta patrí cirkvi. Najvyšší súd dospel k názoru že vládne nariadenie z roku 1954, ktoré z Pražského hradu urobilo sídlo prezidenta a "pamiatku, patriacu všetkému československému ľudu", je stále platné. Preto podľa Najvyššieho súdu chrám bol a zostáva majetkom štátu, však vnútorná mobiliár je až na výnimky vo vlastníctve cirkvi. [Zdroj?] Prípadom sa tak znovu zaoberal Obvodný súd pre Prahu 1, ktorý 27. septembra 2007rozhodl, že chrám štátu zostáva. Tento rozsudok potvrdil aj Mestský súd v Prahe a dovolaní cirkvi dňa 5. marca 2009 Najvyšší súd odmietol. Zástupca cirkvi sa potom obrátil s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd a hodlal pôvodne ísť aj k Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.

Spory o katedrálu ukončila 24. mája 2010 dohoda medzi novo menovaným pražským arcibiskupom Dominikom Dukom a prezidentom Václavom Klausom. Obe strany v texte dohody vyjadrili svoju vôľu nepokračovať v ďalších súdnych sporoch a bola ustanovená rada, ktorej členmi sú držitelia siedmich kľúčov potrebných pre vyzdvihnutie korunovačných klenotov a ktorá má koordinovať spoločné užívanie a správu katedrály. Chrám tak zostal vo vlastníctve štátu.

Súdny spor o vlastníctvo katedrály je zaujímavý aj tým, že prakticky nemožno určiť vlastníka stavby v dobe jej vzniku, pretože v stredovekom chápania bol kostol v podstate vlastníkom seba samého, lebo bol braný ako trochu špecifická právnická osoba. Preto bolo napríklad možné darovať kostolu určitý dar a tiež bolo možné si od neho požičať peniaze. Církevkatedrálu iba spravovala prostredníctvom kapituly, ale nebola jej vlastníkom. Jej vlastníkom však v žiadnom prípade nebol ani panovník alebo stáť.

vonkajšok katedrály

Južná veža so Zlatou bránou je s výškou 96,6 m tretí najvyššou kostolnou vežou v Česku

Trojloďový gotickú katedrálu francúzskeho typu tvorí záver s vencom kaplniek a bohatým oporným systémom, z ktorého vyčnieva vysoký chór. Na južnej strane vyčnieva do nádvoria Svätováclavská kaplnky a na ňu nadväzujúce južnej predsieň so Zlatou bránou (pomenovanú podľa zlatého pozadia mozaiky Posledného súdu), predsadenú pred južné priečelie priečnej lode. K rohom oboch priečnej lode priliehajú neskoro gotická točité schodisko. K južnej prilieha veľká veža, v dolnej časti gotická, vo výške 55 m, kde mala veža prechádzať do osembokého pôdorysu, nadväzuje renesančný ochodza a barokovo upravená sklená banka. V dolnej časti veže je zasadená kamenná pamätná doska z roku 1394, ktorá popisuje postup stredovekej stavby. Oproti pôvodnému projektu, ktorý počítal so symetrickou severnej vežou, rozhodli sa architekti novovekej dostavby pre riešenie s dvoma vežami v západnom priečelí. Tiež západná časť lemuje na oboch stranách veniec kaplniek.

Mozaika Posledného súdu

Mozaika Posledného súdu na Zlaté bráne

Mozaika Posledného súdu je dielo z rokov 1370-1372, ktoré zobrazuje kresťanský súd nad ľuďmi v súdny deň, kedy by mal byť každý človek súdený a dostane sa buď do neba alebo do pekla, reštaurovaná bola v roku 1961 a 2000. Celok je rozdelený do troch častí. V prostrednom je vyobrazený Kristus ako sudca obklopený anjelmi nesúcimi nástroje Kristovho utrpenia, pod nimi je skupinka šiestich Tešiteľa - slovenských patrónov, oddelení nápisom s ich menami kľačí Karol IV. a jeho štvrtá manželka Alžbeta Pomoranská, na vrchole je tzv. Veraikon (pravá podoba Krista). Vrchy oboch bočných polí sú pokračovaním kompozície, postavy Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa sa prihovárajú za ľudstvo, za nimi sú oknami oddelení apoštoli. V dolnej ľavej časti mŕtvi vstávajú z hrobov a tri postavy anjelov prijímajú spravodlivé. Naopak v pravej časti je skupinka hriešnikov zatratených mečom archanjela Michaela, ktorá je modrými diablami vťahovaná do pekelných plameňov.

zvony

Najväčší český zvon Zikmund (v roku 1549 vyrobený Tomášom Jarošom)

Veľké zvonenia na sviatok Zmŕtvychvstania Pána 2012

Zvonenia na svätovítskej zvony obstaráva dobrovoľný spolok Campanario Pragenses Sancti Viti pod vedením Tomáša stareckého. Na južnej veži katedrály je zavesené sedem zvonov v dvoch poschodiach:

Zvon Zikmund, ktorý na príkaz Ferdinanda I. ulial roka 1549 Tomáš Jaroš z Brna ako náhradu za staršie zvon rovnakého mena z roku 1477. Váhou asi 13,5 tony a priemerom 2,56 m je to najväčší český zvon.

Zvon Václav z roku 1542 od Zvonar Ondreja a Matyáša Pražského.

Zvon Ján Krstiteľ z roku 1546 od zvonára Stanislava.

Zvon Jozef z roku 1602 od Martina Hilger. a tri nové zvony z dielne Dytrychových z Brodku u Přerova, odliatej roku 2012, ktorý nahrádza skoršie zvony rovnakých mien a doplňujúce zvonový súbor:

Zvon Dominik, ktorého meno (rešpektujúci túto historickú chybu u jeho predchodcu) je skomolený z dominikál - teda zvonu, zvolávajúceho veriacich k nedeľnej omši (nedeľa - deň Pána = Dominica - Dominus = Pán.

Zvon Maria, (Marie).

Zvon Ježiš, najmenší zo zvonov.

Všetky hradnej zvony aj hodinové cimbalmi a ďalšie vybavenie bolo zničené požiarom roka 1541, ďalšie boli zrekvírovány za oboch svetových vojen.

vnútro katedrály

Interiér katedrály, triumfálny oblúk

Vnútri sú steny hlavnej lode zvisle členené triforiem, ktoré obieha celú katedrálu. Na pilieroch chór je 21 bust panovníkov, biskupov, kráľovien aj staviteľov z dielne Petra Parler. Za hlavným oltárom sú náhrobky prvých biskupov a socha kardinála Schwarzenberga Josef Václav Myslbek. V južnom ochodze sa nachádza monumentálne strieborný náhrobok sv. Jána Nepomuckého z roku 1736 podľa návrhu J. E. Fischera z Erlachu. Po bokoch vysokého chóru sa nachádzajú dve veľké barokové rezby, znázorňujúci pustošenie chrámu roku 1619 a útek Zimného kráľa roka 1620. Uprostred lodi sa nachádza renesančný mauzóleum (Tumba) Maximiliána II., Ferdinanda I. a jeho manželky Anny Jagelonskej od holandského Alexandra Collina, dokončená 1589. Mauzóleum je chránené ozdobnou renesančný mreží a na jeho bokoch sú vyobrazení českí králi a kráľovné, ktorí sú pochovaní v krypte pod ním.

Z ďalšieho vnútorného zariadenia je potrebné spomenúť ranne barokový kazateľnicu, renesančné Wohlmuthovu kruchta v severnej pricni lodi, kam bola prenesená pri dostavbe chrámu, a barokový organ na mieste renesančných, zničených pri pruskom bombardovaní roku 1757. Ďalej množstvo najmä barokových náhrobkov, drevené Ukrižovanie Františka Bílka s prestol a farebné okná predných umelcov začiatku 20. storočia.

Kaplnka svätého Václava

Kaplnka sv. Václava, vstupné dvere do Korunný komory s korunovačnými klenotmi

Ústredným posvätným aj umeleckým priestorom katedrály je svätováclavská kaplnka. Je vybudovaná nad pôvodným hrobom svätého Václava v podobe akoby samostatnej svätyne vložené do chrámu a svojím poňatím pripomína relikviářovou skriňu. Spodná časť kaplnky je ozdobená maľbami pašijovéhocyklu a vysadená polodrahokamy v pozlátené omietke. Striedmy exteriér kontrastujúca s nádherou interiéru nadväzuje na Karlštejnsko kaplnku sv. Kríža. Nad mriežkou vedľa oltára, kde býval uchovávaný olej k pomazanie pri korunovácii, je namaľovaný portrét Karola IV. Maľby boli upravené v 70. rokoch 15. storočia, kedy tiež namaľované postavy anjelov a patrónov v horných častiach kaplnky. Ostatné maľby v tejto časti predstavujú výjavy z legiend o svätom Václavovi. Ich autorom mohol byť Majster litoměřického oltára, ideologickým autorom ich spoluobjednatel, prepošt Ján z Vartenberka. Ďalšie úpravy a doplnenia malieb vykonával Daniel Alexius z Kvetnej. Nad oltárom, obklopená maľovanými anjelov, je polychrómované socha svätého Václava s kopijou a štítom. Pochádza zo 70. rokov 14. storočia, autorom je asi Peter Parler alebo jeho synovec Jindřich a jedná sa o najstarší dochovanou voľne stojace sochu svätca. Na pravej strane južnej steny sú dvere zatvorené siedmimi zámkami, ktoré vedú na schodisko do Korunný komory, kde sú prechovávané české korunovačné klenoty. [11]

kaplnka

Schematický pôdorys s označením kaplnkou

Južnej i severnú stenu katedrály a jej záver lemuje veniec kaplniek, počnúc kaplniek svätej Ludmily vpravo od hlavného vchodu (vstup do katedrály, novo s turnikety, je však z ľavej strany).

Novogotická loď, južné stranu 1 kaplnka sv. Ludmily (krstné) 2 kaplnka Božieho hrobu3 kaplnka Thunovská (Thunská) - vľavo vstup do kapitulní knižnice a archivuGotická časť pri južnej brány4 kaplnka Božieho hrobu (Hasenburská) - pod gotickou vežou, vzadu vstup do věže5 Svätováclavská kaplnky sa světcovým hrobom a vstupom do korunnej komory (pozri vyššie) Gotickej presbytérium

Collinovo pohrebisko a kráľovská oratórium

Hrob sv. Jána Nepomuckého 6 kaplnka sv. Ondreja (Martinicky) - náhrobok J. boritá z Martinic7 kaplnka sv. Kríža (Kristovej tváre alebo tiež sv. Šimona a Júdu) - asymetrická, pravá strana pravouhlá od P. Parler, ľavá lomená od M. z Arrasukrálovská oratórium - neskorogotická pre Vladislava Jagelovského, prístupná chodbou zo Starého kráľovského paláce8 kaplnka sv. Márie Magdalény (Valdštejnská) s náhrobkami Matyáša z Arrasu a Petra Parléře9 kaplnka sv. Jána Nepomuckého (pôv. Erharda a Otýlie Vlašimská, sv. Vojtecha) s pozostatkami sv. Vojtecha a sv. Radima; pred kaplnkou strieborný náhrobok J. Nepomuckého10 kaplnka sv. Pozostatkov (Saská, Šternberská) s náhrobkami Přemysla Otakara I. (vpravo) a Přemysla Otakara II. (Vľavo) z doby Karla IV.11 kaplnky Najsvätejšej Trojice a Panny Márie (Cisárska), hrob Spytihněva II. a Břetislava I. - v osi katedrály12 kaplnka sv. Jána Krstiteľa (Arnoštov, sv. Antona) - gotické náhrobky Břetislava II. a Bořivoja II., pod oknami náhrobky arcibiskupov Antonína Brusa z Mohelnice a Martina Medka13 kaplnka arcibiskupská (Mliekarenská, sv. Haty-Agáty) - renesančný náhrobok Vratislava II. z Pernštejna, arcibiskupi pochovaní v rokoch 1793-190114 kaplnka sv. Anny (Nostický) - na oltári ostatok doska z roku 1266, pôvodne z kostola sv. Martina v Trevíru15 kaplnka sv. Michala (stará sakristie) - obraz Krst Krista od Petra Brandla, klenba s visutým svorníkem16 kaplnka sv. Žigmunda (Černínský) s pozostatkami svätca a náhrobky oi. Humprecht Černína z Chudenic a Žigmunda BáthoryhoNovogotická loď, severnej strana17 Wohlmuthova kruchta s barokovými varhanami18 kaplnky Najsvätejšej Sviatosti (Kúrová kaplnka) 19 kaplnka nová arcibiskupská s hrobmi biskupa Antona Podlahy a arcibiskupov Františka kard. Tomáška a Miloslava kard. Vlka. Kruhová plaketa v tejto kaplnke patrí Antonínovi podlahy. V tejto kaplnke je ešte jedno voľné miesto k poslednému odpočinku.20 kaplnka Schwarzenberská21 kaplnka sv. Anežky České (do roku 1989 Barton z Dobenína)

Pochovanie králi a cisári

Náhrobok českého kráľa Přemysla Otakara II.

Podrobnejšie informácie nájdete v článku Hrobka českých kráľov.

Hrobky českých kráľov sú uložené v Kráľovskej hrobke v podzemí katedrály, dva králi v Collinově mauzóleu vnútri katedrály a ďalšie dva králi a kniežatá potom v jej chóre. knieža Václav (+ 935, podľa starších názorov už v roku 929)

Břetislav I. (okolo 1002-1055), český knieža 1035-1055 - kamenná Tumba

Spytihněv II. (1031-1061), český knieža 1055-1061 - kamenná Tumba

Břetislav II. (+ 1100), český knieža 1092-1100

Bořivoj II. (Okolo 1064-1124), český knieža 1101-1107 a 1117-1120 - kamenná Tumba

Přemysl Otakar I., kráľ český (1155 - 15. decembra 1230)

Přemysl Otakar II., Kráľ český (1232 - 26. augusta 1278)

Rudolf II., Vojvoda rakúsky (1271 - 10. mája 1290) * / Guta Habsburská, kráľovná česká (13. marca 1271 - 18. júna 1296) - manželka kráľa Václava II. / Je možné, že bola neskôr prevezená na Zbraslav /

Rudolf I., kráľ český (1282 - 4. júla 1307)

Blanka Markéta z Valois, kráľovná rímska a česká (1317 - 1. augusta 1348) - manželka cisára rímskeho a kráľa českého Karla IV.

Václav (1350-1351), 1. syn Karola IV. a Anny Falcko (a pozostatky ďalších nedospelých detí Karla IV.)

Anna Falcká (1329-1353) z rodu Wittelsbachovcov, česká kráľovná (1349-1353), 2. žena Karla IV.

Anna Svídnická (1339-1362) z rodu Piastovcov, česká kráľovná (1353-1362), 3. žena Karla IV.

Karol IV., Cisár rímsky a kráľ český (14. mája 1316 - 29. novembra 1378)

Johana Bavorská (1356-1386) z rodu Wittelsbachovcov, česká kráľovná (1378-1386), 1. žena Václava IV.

Alžbeta Pomoranská (1346 n. 1347 - 1393), česká kráľovná (1363-1378), 4. žena Karla IV.

Jan Zhořelecká (1370-1396), syn Karola IV. z posledného manželstva

Václav IV., Kráľ český a rímsky (26. februára 1361 - 16. augusta 1419)

Jiří z Poděbrad, kráľ český (6. apríla 1420 - 22. marca 1471)

Anna Jagellonská (23. júla 1503 - 27. januára 1547) - manželka cisára Ferdinanda I.

Ladislav Pohrobok, kráľ český (22. februára 1440 - 23. novembra 1457)

Ferdinand I., cisár rímsky a kráľ český (10. marca 1503 - 25. júla 1564)

Maximilián II., Cisár rímsky a kráľ český (31. júla 1527 - 12. októbra 1576) arcivojvodkyňa Eleonora (4. novembra 1568 - 12. marca 1580) - dcéra cisára Maximiliána II.

Rudolf II., Cisár rímsky a kráľ český (18. júla 1552 - 20. januára 1612)

Marie Amálie Rakúska, vojvodkyňa parmská (26. februára 1746 - 18. júna 1804) - manželka vojvodu Ferdinanda Parmského

povesti

Chrliče na katedrále

Keď v roku 1378 umieral veľký cisár a český kráľ Karol IV., Umieráčik z veže katedrály začal zvoniť sám od seba ak nemu sa postupne pripojili všetky slovenské zvony. Karel to počul a pred smrťou zvolal: "Hľa, dietky moje, už ma volá Pán Boh, nech je s vami naveky!"

Veštec povedal kráľovi Václavovi IV., Že zomrie "pred vežou svätovítskej". Václav dostal strach a veži sa vyhýbal. Neskôr dostal nápad, že by mohol veštbu obísť tým, že veža zbúra. Nariadil to vykonať a odišiel na svoje sídlo na Novom hrade u Kunratic. Tam bol náhle zastihnutý mŕtvicou a až keď umieral, pochopil pravý výklad veštby - zomrie "pred vežou" - teda skôr ako veža.

Házenburská kaplnka na prízemí veže nebola po požiari Prahy v roku 1541 dlhé roky opravená a slúžila zvoníkům ako komora. Raz tam zaspal opitý zvonár, ale o polnoci ho prebudil prízrak a vyhnal ho z kostola preč. Zvonár cez noc zošedivel hrôzou.

Keď bol odliaty najväčší český zvon Žigmund, na Hrad ho tiahlo na kočiari 16 párov koní, nikto však nevedel, ako ho dostať hore na vežu. Umelci ani stavitelia si nevedeli rady, až najstaršia kráľovská dcéra zostavila podivný stroj a stretla povraz z dievčenských vlasov, na ktorom zvon ľahko vytiahla na vežu. Keď však chceli učenci stroj preskúmať, princezná ho prikázala rozobrať a roztlouci.

Rozprávalo sa, že panovník, ktorý dostaví Svätovítskej katedrály, dokáže potom definitívne odvrátiť turecké nebezpečenstvo. Dopočul sa o tom cisár Leopold I., nechal katedrálu opravovať a sľúbil na stavbu vynaložiť značné prostriedky. Avšak povesť sa doniesla až k Turkom, ktorí začali zvolávať vojská, aby tak stavbu katedrály prekazili. Leopold dostal strach, v stavbe ustal a sľúbené financie venoval na posilnenie armády.

Za vlády Fridricha Falckého sa katedrála dostala do rúk kalvínom, ktorí chceli na posmech katolíkom zvoniť na Veľký piatok. Zvony však oťaželi tak, že ich nebolo možné rozhýbať. Správca katedrály sa nahneval a zamkol veža, aby sa nezvonilo ani na Bielu sobotu, avšak zvony sa rozozneli samy od seba.

Svätovítskej zvony dokážu meniť hlas podľa nálady, ktoré panuje v slovenskom národe. V období po bitke na Bielej hore vraj zvonili tak smutne, že prebúdzali zosnulej českej svätca v krypte katedrály.

Zvony z veže nemôže nikto ukradnúť, kto by sa o to pokúsil, zomrie; naložené na vozidlo by oťaželi tak, že by ich žiadny neutiahol; keby sa to predsa podarilo, zvony by uleteli späť na svoje miesto. 1. apríla 2011 sa na internete rozšírila fáma, že katedrála bude zateplená. Aprílové reportáži [12] uverili desiatky tisíc ľudí.

Zaujímavosti

Panne Márii zvané Madona Ara Coeli zo svatovítského pokladu bola zasvätená 28. kaplnka Svätej cesty z Prahy do Starej Boleslavi, ktorá bola založená v rokoch 1674-1690. Donátorom kaplnky bol Václav Bílek z Bílenberka, kanonik Královehradecký.

Na novogotickej dostavbe katedrály pracoval ako kamenár neskorší československý prezident Antonín Zápotocký.

Rozmery zloženého obrazu (cm) 39 x 20 x 29 cm
Počet dielikov 193
Rozmer po zostavení (cm) 39 x 20 x 29 cm
Vek od 10 rokov
Pre koho Chlapci a dievčatá
záruka 2 roky

Dotaz k produktu